Harry Potter a slzy vtáka fénixa - Kapitola pätnásta: Sen

Ocitol sa v nejakej luxusnej miestnosti nevedno kde. Bola to kruhová miestnosť. Oproti Harrymu bol krásny zlatý krb, v ktorom hrali plamienky svoj tanec. Pred krbom boli dve krásne kreslá, na ktorých bol zobrazený fénix. Steny lemovali samé poličky s knihami. Harry pristúpil bližšie a čítal názvy. Boli to knihy výlučne o bielej mágii. Harry nepoznal nikoho, kto by ju praktikoval. Možno len sám Albus Dumbledore, najväčší čarodej na svete ju zapájal do boja. Tieto kúzla boli náročné na kúzelnú moc. Preto bolo v boji dosť veľký problém ich použiť bez toho, aby ste nestratili vedomie. Harry poznal len málo kúziel z nižšej bielej mágie. V Rokforte bielu mágiu nikto nevyučoval. Jediné kúzlo z bielej mágie, ktoré Harry vedel dokonale bol patronus. Jeho patronus v podobe jeleňa dokázal odohnať stovku dementorov. Ani sám si neuvedomil čo to znamená. Bolo známe, že toto kúzlo nedokážu vytvoriť všetci čarodejníci. A on sa ho dokázal naučiť v trinástich.
Bol ohromený hromadou týchto kníh. Biela mágia ho vždy uchvacovala. Čím to mohlo byť?
Prechádzal prstami po knižkám. V Rokforte nebola ani stotina kníh o bielej mágii ako tu. A pritom toto je len jedna miestnosť. Po dlhej chvíli si Harry začal čítať. Sadol si do kresla s podobizňou fénixa a učil sa. Nikdy si nevedel predstaviť samého seba, ako sedí s knižkou v ruke v kresle so zasneným výrazom a na stole vedľa neho sú ďalšie.
Hodiny ubiehali a ubiehali. Harry to ani nevnímal. Mal už prečítaných pár kníh. Zaujali ha najmä knižky s útočnými a obrannými kúzlami s bielou mocou. Neboli to kúzla zo všedného života. Tieto dokázali človeka zachrániť pred smrťou, ale vedeli ju aj spôsobiť.
Najmocnejšie štíty, Štíty lásky, Anjelská obrana, Útok na krídlach Pegasa... Hltal každé slovo v knižke. Nevedel ako je to možné, ale všetko si pamätal. Kúzla tak mocné, že ani neveril, žeby ich bol niekedy schopný použiť.
Zahĺbil sa do práce tak, že si nevšimol očí, ktoré ho celý čas pozerali z tmavého kúta miestnosti.
Neznámy po dlhom čase vystúpil z tieňa a približoval sa k chlapcovi. Prisadol si vedľa neho do kresla a čakal, kým si ho mládenec všimne. Usmieval sa nad chlapcovým výrazom. Videl seba v jeho očiach. Túžba, nie však po moci, ale po láske. Videl v jeho očiach hladný výraz, keď aj naďalej listoval knihou. Biela mágia ho pohltila dokonale. Nepoznal veľa ľudí, ktorých by biela mágia oslnila natoľko. Možno to bolo tým, že nepoznali pravú silu, podstatu bielej mágie...
Chlapec práve pretočil list a pustil sa na ďalšiu stranu.
„Nedáš si čaj?“ spýtal sa ten neznámy.
„Ďakujem, môže byť,“ odpovedal mu Harry.
Muž mávol rukou a pred nimi sa objavil malý konferenčný stolík a na ňom stály dve šálky s čajom. Harry si usrkol dúšok a položil šálku naspäť.
„Mňam broskyňový, ten zbožňujem. Ďakujem,“ poďakoval Harry a pozrel sa na svojho spoločníka.
„Ježiš,“ vykríkol Harry. Až teraz zaregistroval svojho spoločníka.
„Nie som syn boží,“ zasmial ten muž. Harry sa naňho pozrel svojimi smaragdo-zelenými očami a zmapoval ho od päty až po tvár.
Muž ako si Harry všimol, bol pohodlne posadený v kreslo. Mal na sebe červeno-zlatý habit. Postavu mal vypracovanú a jeho nie už hladké ruky poukazovali na to, že tento muž vie čo je to práca. Mal hnedé oči a šibalský pohľad. Vlasy mal neposedné rovnako ako Harry. Tvár mu zdobila jazva na pravom líci a vrásky skúseného človeka.
„Ehm, prepáčte ale kto ste?“ spýtal sa Harry.
„Harry myslel som si, že budeš poznať svojho predka,“ poznamenal ten muž.
„Richard Chrabromil, to nie je možné“ šepol si pre seba Harry ale muž ho aj tak začul svojim tenkým uškom. Uškrnul sa nad predstavou, aké má chlapec roztrasené kolená.
„Áno som to ja, ale nemusíš sa ma báť. Ja ti neublížim,“
„Ja sa nebojím, len som trochu...milo prekvapený,“ povedal Harry a hrdo vztýčil hlavu.
„To som rád...“
„Nechcem aby to vyznelo hlúpo, ale kde to sme? A prečo ste tu vy?“ spýtal sa Harry.
Nechápal nič. Bol tu už dlho, ale pritom krátko. Mal pocit, že celý čas, ktorý tu strávil, bola v skutočnosti len chvíľka. Stál v miestnosti s jedným z najväčších čarodejov vekov a pritom v nejakej miestnosti, v ktorej sa nachádzali len knihy bielej mágie. No vy by ste neboli zmätený?
„Si v mojom dome. Vlastne je to aj tvoj dom. Táto miestnosť slúži pre mňa a teraz už aj pre teba. Ako si si určite všimol sú tu knihy bielej mágie. Myslím si, že náš sa ako jediný zaoberal ňou v takom širokom rozsahu. Miloval som bielu mágiu, pretože ona sama bola láska. Rovnako ako ty, keď som si dobre všimol, však?“
Obidvaja už sedeli vo svojich pohodlných kreslách. Harry si nevšimol, že keď sedel, tak fénix vyobrazený na kresle žiaril.
„Je to tak. Je proste úžasná,“ odtušil Harry.
„Máš pravdu,“ zasmial sa jeho predok.
„Ale aj tak nechápem, ako je možné, že som u vás,“
„Nie si u mňa. Si doma Harry. Môj dom je už aj tvoj dom. Momentálne spíš. Ja som sa s tebou spojil Harry v sne. Pozoroval som tvoje počínanie vo svete. Viem, čo ťa čaká a čo musíš urobiť, a viem aj to, čo ty netušíš. Si v dobe svojho otca Harry. Ako vieš poslal ťa tam potomok Salazara Slizolina. Nevieš však čo sa deje v tvojom svete. Myslím v tom svete, kde máš byť. Voldemort rozpútal vojnu. Ministerstvo padlo a onedlho bude útok na Rokforte, kde sa určí osud svete. Tam sa zistí či dobro bude bojovať ďalej, alebo či padne. Ty tam nesmieš chýbať a ty to vieš. Neporadia si bez teba,“ povedal jeho praotec.
„Ale veď ja nič neviem, som slabý. Nemal som sily poraziť mladšieho Voldemorta a ako mám potom poraziť toho z mojej doby?“
„Nevieš o tom ale máš na to sily. Ja si myslím, že nie Albus Dumbledore ale ty si najväčší čarodej na svete Harry. Máš moc, ktorú temný pán nemá..“
„Ja viem...láska, ale tá mi ako môže pomôcť?“
„Harry nevidíš tú dokonalosť? Sedíš tu už týždeň a čítaš len knihy bielej mágie. Harry vieš ty, že tieto knihy môžu čítať len čarodejníci s čistým srdcom? Harry veď biela mágie je vlastne láska. Už chápeš? Tvoja dokonalosť je tak jednoduchá pritom tak zložitá. Musíš to pochopiť, musíš si veriť. Dokážeš všetko, v čo si presvedčený. Tvoja sila má hranicu, ktorú určuje len tvoja myseľ,“ naliehal Richard Chrabromil. Bol tak nervózny, že sa začal prechádzať po miestnosti.
„Má pravdu, veď láska je moja moc, biela moc. Ale ako je možné, že som tu už týždeň a nie som vôbec unavený,“ premýšľal Harry.
„Už to chápem ale neviem ako je možné, že som tu už týždeň. Veď mne to pripadá ako chvíľka. Prečítal som len pár kníh a už si tu prišiel,“ nechápal Harry.
„Haha, že vraj pár kníh. Ty si mi „vyjedol“ celú knižnicu,“ zasmial sa Chrabromil.
„Ušla ti asi jedna skutočnosť, sme v sne. Tu máš času koľko chceš. Zaujímalo by ma, či ti pôjde tak dobre prax kúziel ako aj ich naučenie. Vyskúšame si ťa. Čo ty na to?“
Prebehol ďalší týždeň a Harry bol už vyrovnaným súperom svojho praotca. Vyrovnaným preto, lebo sa nedokázali poraziť navzájom. Vedeli ako sa brániť aj ako útočiť.
„Pamätaj Harry. Na každé kúzlo existuje protikúzlo, aj na smrteľnú kliatbu,“ poučoval svojho potomka Chrabromil.
Čas plynul naďalej a Harry sa už cítil pripravený. Jeho učiteľ a teraz už aj priateľ zároveň len uznanlivo kýval hlavou. Bol nadmieru spokojný. Jeho vlastná krv. Mal toľko vlastností, ktoré miloval na ľuďoch...odvahu, hrdosť, priateľstvo a lásku.
„Harry myslím, že už vieš všetko, čo je potrebné. Azda už len by som ti chcel povedať niečo o kúzelných tvoroch, ktorí sú našimi bratmi. Potešilo ma, keď som zistil, že sa meníš v kráľa drakov. Na svete nie sú o tomto tvorovi skoro žiadne informácie. Títo tvorovia sú príbuzní fénixom, kráľov vtáctva. V žilách im koluje ich krv, ale tá krv má zázračné účinky, ktoré si myslím, že okre mňa a teraz už aj teba nikde nevie. Krv dokáže zachrániť človeka pre smrťou. Je to pravda, sám som to urobil pre svoju milovanú. Ak je ešte duša v tele, máš šancu priviesť ju zase medzi živých. Ale to už sa musí krv zmiešať s slzami fénixa. Chápeš? Je to taká silná látka, že o nej ani vo svete nevedia,“ povedal Chrabromil.
„Tak preto mám to perie na krídlach, už som si myslel, že som sa chybne premenil,“ zasmial sa Harry.
„A akí ďalší tvorovia sú našimi priateľmi?“ spýtal sa Harry.
„Fénixovia, gryfovia a aj pegaské plemeno,“ povedal Harry.
„Ja som myslel, že pegasy už vymreli rovnako ako aj gryfy,“ odporoval Harry.
„To nie je pravda Harry. To, že ich nikto nevidel dlhé roky neznamená, že vymreli. Vždy prišli a prídu na pomoc nášmu rodu,“
„A ako ich môžem poprosiť o pomoc?“ spýtal sa Harry.
„Chrabromilský meč Harry, rubín pri jeho rukoväti je silno spätý s našimi priateľmi. Dokáže ho použiť len pravý dedič nášho rodu. Ten ti tiež ukáže naše rodové sídlo, je teraz tvojim vlastníctvom,“
„Ale ten je v riaditeľovej pracovni. Neviem ako sa tam dostať,“
„Harry máš priateľa fénixa, ktorý sa vie premiestniť na všetky miesta sveta. Je ťažké to potom zariadiť?“ spýtal sa Chrabromil starší.
„Ja blbec, veď je to jasné...“
Richard sa zasmial. Ten chlapec mu prirástol k srdcu. Je mu ľúto, že čoskoro bude musieť opustiť jeho prítomnosť.
„Dedo povedz mi prosím, mal by som zobrať Angelu do svojej doby? Nebude to mať zlé následky?“
„Poviem ti pravdu Harry, ak tu necháš Angelu, tak bude smútiť. Miluje ťa celým svojim srdcom. Ak ju tu necháš, zabudne sa na ňu. Odíde a po nejakej dobe umrie. Jej život neovplyvní nikoho Harry, pretože zabudne na priateľov, na rodinu. Ale naopak keď ju so sebou zoberieš, tak budete prekypovať láskou. Nehovorím, že ten život bude ľahký, ale myslím si, že vy to zvládnete,“
„Ďakujem ti. Rozhodol som sa,“ povedal Harry.
„To dúfam. Bitka príde čoskoro Harry. Bolo by najlepšie, keby si sa už vrátil k svojim priateľom do svojej doby Harry,“ povedal Richard Chrabromil a pokračoval ďalej.
„Je na čase sa rozlúčiť. Bola to krásna chvíľa učiť svoju vlastnú krv. Si výborný čarodejník. Spoliehaj na priateľstvo a lásku. Tie ťa nikdy nesklamú,“ povedal Harryho predok. Harry si ho tiež obľúbil, bol preňho ako Sirius. Priateľ a zároveň otec, ale tiež len na krátky čas. Harry pristúpil k svojmu praotcovi a pevne ho objal. Poslednýkrát mu zamával a zmizol. Harry Potter, chlapec, ktorý prežil sa prebúdzal do krásneho rána.

14. Kapitola || 16. Kapitola

Kapitola dvadsiata : Dvojka je späťKapitola devätnásta: Videné a predvídanéKapitola osemnásta: Šikmá uličkaKapitola sedemnásta: Konečne domaKapitola šestnásta: LúčenieKapitola pätnásta: SenKapitola štrnásta: Prvé kroky Kapitola trinásta: Jeho druhé jaKapitola dvanásta: VysvetlenieKapitola jedenásta: SídloKapitola desiata: VäzenieKapitola deviata: Pomoc KentaurovKapitola ôsma: RokvilleKapitola siedma: Obrana proti čiernej mágiiKapitola šiesta: Triediaci klobúkKapitola piata: Rokfortský expresKapitola štvrtá: Týždeň očakávaníKapitola tretia: Nečakaný príchodKapitola druhá: Odchod od Dursleyovcov Kapitola prvá: Dursleyovci